BP Spirit
saves the world
29. 7.– 12.8. 2005 Sweden
(jeremy)
Tak a je rozhodnuté, ideme do Švédska.
Rok a pol po uskutočnení výmenného projektu „BP Spirit Crossing the borders“
kde boli švédsky skauti v Jasenskej doline ideme do jednej
z najdrahších krajín Európy.
Stretávka
naplnánovaná na 29.7. o 9:00, rýchla rozlúčka s rodičmi
a okolitou pospolitosťou a nástup do autobusu. Tento autobus bol na
ďalších 20 hodín naším domovom. Cesta bola únavná, ale my sme sa odradiť
nedali. Všetci plný elánu, očakávania a napätia sme sa s vervou
pustili do neznámych vôd Severného mora trajektom, kroý nás mal doviezť až do
Švédska. Na trajekte bolo nádherne a počasie umocnilo dojem, že prežijeme
nádherné dva týždne.
Prekvapivý
príchod a život v scoutcampe
Autobus
nás odviezol až do Švédskeho SCOUTCAMPU cca pre 2000 ľudí. Cestou naskočil do
autobusu ešte Paťo//Patrick, staffák z campu, ktorý vysvetlil čo
a ako. Príjemný chalanisko. „Zložte sa a postavte si tieto stany...to
sú akože Vaše“, tak nejak prebehlo neformálne ubytovanie a uvítanie.
Dokonca sme si postavili sami aj prístrešok, ale sme my šikulky. Camp bol
obrovský s mnohými aktivitami na výber, od lezeckej steny, cez Dreziny,
akési vlakocykle, až po kajakovanie na jazere. Čo ma prekvapilo je, že švédi
nevaria na klasických táborových parákoch a pieckach, ale na akýchsi
konštruckiách asi meter vysokých, na ktorých majú plech a na plechu oheň.
Skoro všetko varia vo veľkých hrncoch a do všetkého dávajú veľa zeleniny.
Ktorú si samozrejme predpripravia vo wokoch. Ešte sme zistili, že majúsi z nejakej
mne neznámej príčiny pokazené chute. No uznajte na sladký chleba nechutne slané
maslo, alebo pelendreky namáčané v soli , no to je divné. V campe
bolo celkom fajn a náladu nám kazili iba veľké búrky, dášť a občasné
nezhody, ktoré s tým súviseli.
Noc
v znamení rodín
Po
cca týždni v scoutcampe sa program zmenil rozobrali si nás rodinky
skautov. Ja som išiel spolu s ďalšími dvoma slovákmi že na farmu. Keď sme
sa to dozvedeli, že no zbohom. Ale realita bola iná. Nehľadiac na to, že všetci
sme neboli v angličtine vynikajúci vykecali sme sa. Dostali sme sa na
obrovskú farmu. Podľa domácich iba medium farm, only 100ha pozemok.. Hmmm fakt
taká maličká. Bolo dobre, nejdem sa tu vypisovať o štyroch PC v dome,
alebo obrovských strojoch. Otec aj syn, u ktorích sme bývali boli typický
švédi, prívetívý, dobrí, usmiaty, a blonďaví....
Puťák
po pobreží alebo ako prežiť
Zanedlho
sme sa stretli s našimi zase. Hurá do busu a na miesto určenia. Fakt
som ešte nezažil puťák po pobreží mora. Bolo to zaujímavé, a keďže sme
boli na samom juhu Švédska, neboli tam kopce. To mi chýbalo. Ale inák piesok,
more, slnko občas čajky no čo viac si môžeš želať. Prvý krát som bivakoval na
pláži. A na moje prekvapenie v spacáku som nemal až toľko piesku.
Všetci sa už tešili na to najlepšie, čo aj nakoniec prišlo. Zlaňák útesu. Niečo
fenomenálne. Pod ochranou skúsených lezcov Ahoja a Smeja sa nikdo nebál.
Ten zážitok bol neopakovateľný. Tri noci pri svetle hviezd šumenia mora však
rýchlo prešli.
Ako
sme dobíjali švédske mestá
Príchod
do akejsi (veľmi veľkej) skautskej chaty bol únavný. Však komu by sa aj chcelo
umorený pochodovať z autobusovej zástavky ¾ hodinu po asfaltke.
Ráno
sme sa vydali na výlet do mesta Lund. Ako sme boli rozdelený do skupín tak sme
dostali na hlavu nejaké peniaze na obed. A náš verný sprievodca Paťo vedel
kam má s nami ísť. Zaplatíš pár korúna, a ješ koľko chceš, sen
nejedného skauta. Pobehali sme mestečko nakúpili a vrátili sa do základne.
Výlet do Malma bol ešte zaujímavejší ale to čo prišlo po ňom ho úplne
zatienilo. Výlet do mesta piva – Kodane. Prišli sme do veľkomesta, dostali
rozchod s príkazom, aby sme o 19:00 prišli pred Tivoli. Samozrejme
išli sme pozrieť pamiatky a tú malú morskú vílu. Zanechalo to vo mne
hlboký dojem...No a rýchli návrat pred Tivoli, obrovský zábavný park.
Samozrejme neboli by to baby keby nemeškali. Že Ibaiva a Maťka, tieto dve
krásavice sa kdesi zabudli a asi zablúdili... Nakoniec sa však našli
a my sme mohli ísť hýriť do parku. Bolo to úžasné. Do scouthousu sme sa
vrátili unavený až zmorený. No a ráno. Ráno nás čakalo balenie
a lúčenie.
Po
nádherne strávených dvoch týždňoch sme sa mali vrátit domov. Cesta nasspäť
prebehla hladko a väčšinou v noci, tých pár zastávok na pumpách bola
banalita. Všetci sme vedeli, že dnes dôjdeme domov. Nie nadarmo sa vraví:
„Všade dobre, doma najlepšie.“ A ja už viem prečo.
Týmto
chcem všetkým, ale všetkým poďakovať, za zážitok aký do smrti nezabudnem.
Peter Jeremy Kučerka