Skratka nemusí byť krátka.

(Kurik)

 

Rok 2002 – Niekde v strede druhej etapy...

 

     ...už pár hodín sme nevideli žiadny tím. Sme prví a máme veľký náskok. Ako ďalšia kontrolka nám vyšiel Mesiačikový vrch. Smejo otvára mapu a navrhuje, že ak to strihneme tak hodne ušetríme. Ja som namietol, že po ceste to bude istejšie. Eiffel uvažuje. Smejo sa opäť skláňa nad mapu a púšťa sa do obhajoby: -„ ...tu prejdeme touto cestou stredom tohto kopca. Na jeho vrchole to stočíme a zbehneme dolu. ...Všimnite si tie nahustené vrstevnice. Trošku strmé, ale bude to krátke. Potom sa napojíme na lesnú cestičku. Tu! V pohode vylezieme kopec nad ňou. A sme tam...“ , sebavedomo k nám zdvihol zrak.

    

     ...Aj sme tam boli. Kopec sa ukázal vyšší než sa zdalo, takže zostup bol vcelku zábavný (obtiažnejší). Na ceste nás čakalo blato. A potom sme cestičku pod nohami stratili... Nad hlavami máme kopec. Nie však Mesiačikový. A tak nám došlo, že spolu s cestou sme sa stratili i my...!

    

     Po troch hodinách blúdenia sme našli (aktuálne už neobľúbený) Mesiačikový vrch i s kľúčom a šifrou. Lenže ďalšia kontrolka v podobe troch suchých stromov v hustom lese nás priviedla na pokraj šialenstva. A keď už začínala naberať depresia obrovských rozmerov, Eiffel prerušil ticho výkrikom: „Tam sú!“, zakričal radostne sťa dedek vyhrávajúci prvú cenu v športke. A oni tam naozaj boli. Tri vysoké stromy s bielymi kmeňmi v zelenom lese. A na  jednom z nich papier v euroobale. Človek by neveril ako ho môže potešiť nájdený papier v prírode. To bola radosť. Eufória zo spoločného úspechu...

   

    Šifru sme rýchlo zdolali. Zastrajajúc sa s istotou, že toto stanovisko iné tímy nenájdu, sme sa otočili a vyrazili za nasledujúcou kontrolkou. Snáď o dve minúty nám zvädli úsmevy. Neveriaco sme vyvalili oči. Blížili sa  k nám 5ky. Mierili k trom stromom! A už zas šla nálada o 180 stupňov do kýbliku. Áaaaa....

    

     A odvtedy až do konca nastali pro kluky z Moravy ešte väčšie stresy a komplikácie.  A vtedy sme  ešte netušili, že to že nás 5ky dobehli nebolo najhoršie čo na nás  čakalo. Ani zďaleka...

                                                                                          Kurik

 

                                 Pokračovanie pod názvom „Strata prvenstva na pohode rozhodne nepridá“ (teda ak sa prekoná lenivosť:)

                                                                                      

Späť na úvodnú stránku