Bivak pod vlakom
(Ahoj)
Ak sa niekedy
rozhodnete prespať na moste priamo pod železničnou traťou, ktorá vôbec nie je
odstavená a vlaky po nej premávajú ostošesť, pripravte si dosť odvahy
a usilovne si opakujte: Život je krásny a nič sa mi nemôže stať.
Práve
sa v kine skončil nádherný muzikál „Láska z kríža“, keď sa za mnou
prišiel Smejo: „Počuj, čo keby sme šli dnes večer prespať do Hornej Štubne na
most?“ Ja som sa práve vtedy nachádzal v menšej osobnej kríze a už
dosť dlho som neprespal nikde pod „šírym nebom“, tak reku prečo nie? Ešte sme
si zistili vlak do Hornej Štubne a snažili sa nahovoriť aj zopár ďalších
ľudí, ale akosi bezvýsledne. Rýchlo som bežal domov zbaliť do batoha zopár vecí
na noc. Ešte bola trochu kovbojka prehovoriť rodičov o racionálnosti nášho
rozhodnutia, ale o pol ôsmej sme už sedeli vo vlaku. Tu sme streli Mirku
a Niku na ceste domov z muzikálu. Ani ony nechceli ísť s nami
a zdalo sa, že sa dosť o nás boja, tak sme im prisľúbili, že keby
niečo, tak im prvým dáme vedieť.
Keď sme vystúpili v Hornej Štubni, zistili sme, že už je aj dosť tma. Most bol však bližšie, ako sme čakali a tak sme sa s čelovkami na hlavách pobrali do jeho útrob. Je to taký pekný, dosť vysoký most s jednokoľajkou. Popod tečie menší potok. Kedysi sme to tu boli aj zlaniť a vtedy za celé doobedie nešiel žiadny vlak. Priamo uprostred koľajníc bol taký malý otvor, cez ktorý sme sa dostali priamo pod koľajnice. Všetko vyzeralo super, celkom čisto a nebolo tam ani moc mokro. Vysoké to bolo dosť, aj poskočiť sme si mohli. Bola to vlastne taká plošinka, idúca popod celý most, slúžiaca zrejme na nejakú údržbu a natieranie mosta. Po okrajoch bolo zábradlie, takže ani strach z výšky nebol taký hrozný. Veď bola tma a dolu sme aj tak nevideli. Na spanie sme si našli najkrajšie, najčistejšie a najsuchšie miesto, aké sa len dalo nájsť - presne uprostred mosta. Pripravili sme si všetky veci na spanie, dobre sme si priviazali všetky veci vopchali sa do spacákov, keď tu zrazu vlak. Všetko okolo nás sa len rozdunelo, rozhrmotalo, roztriaslo a ten hrozný hluk. Len sme si uši zapchávali. Videli sme len ako predné svetlo vlaku všetko na krátku chvíľu osvietilo a potom už len svetlá z vagónov a strašný hrmot. Zrejme to bol rýchlik. Srdce som mal niekde v gatiach ešte dobrú chvíľu potom. Tento vlak sme ani nečakali, tak nejako sme dúfali, že prvý vlak tade prejde až okolo piatej ráno a cez noc budeme mať pokoj. No nejako sme to prežili a pomaly sme zaspali.
Okolo tretej sa to opakovalo. Boli
sme aj celkom radi, že šiel aj ten vlak predtým. Aspoň sme vedeli, čo sa to
deje. Ešte sme vykonali nejaké potreby, keďže sme už boli hore a znovu sme
pospali. O piatej sa to už vlakmi len tak hemžilo a začínala mi byť
aj kosa na nohy, tak už som spal len tak akože. S každým vlakom na nás
spadlo aj niekoľko kvapiek, ktoré sme nevedeli identifikovať, ale vymysleli sme
si, že to je námraza, ktorá sa pohybom vlakov uvoľňuje z koľajníc
a padá rovno na nás. Keď sme odtiaľ odchádzali, mali sme dosť vlhké veci.
Najväčšia drzosť bola aj tak až potom, keď vyšlo slniečko a svietilo všade
inam, len na nás nie. Keď sme toho už mali dosť, vstali sme a zbalili si
veci a išli sme sa najesť hore na most na slnko. Pekne sme vyliezli,
vyniesli batohy, zavreli poklop a zrazu vlak. Rýchlo sme sa natisli do
výklenku na kraj mosta. Tiež nám nebolo všetko jedno, keď sme si predstavili,
že by sme z mosta vyliezali o minútku neskôr. Tak sme sa teda pekne
naraňajkovali a pobrali sme sa ďalej.
Bol pekný deň a mali sme so
sebou lano sedačky. Tak sme si chceli ísť pohľadať nejakú peknú skalku na
lezenie. Síce sme žiadnu nenašli, ale zato sme našli krásne jazierko. Ako
z pokladu na Striebornom jazere. Tak sme si predstavovali, aký by tu mohol
byť tábor. Len voda bola trošku studená a špinavá, tak sme sa v ňom
nakoniec ani nekúpali. Ale je to pekné jazero.
No a čo môžem odporučiť na
záver? Asi iba že ak chcete vyvádzať podobné blbosti, tak si aspoň zistite,
kedy chodia vlaky po danej trati. My sme si to síce nezistili, ale ... už sme
skoro volali babám. Volali sme im aj tak...
Ahoj